Túto knihu som našla v starej babkinej knižnici. Doma sa hneď zvrtla debata o tom, komu vlastne patrí, ako o všetkých knihách už dávno zabudnutých a znovu objavených.
Na čítanie tejto tenučkej knižky, ktorá má asi okolo sto strán, som sa už tešila, pretože od príbuzných, ktorí ju čítali, som na ňu počúvala iba samé chvály.
Sadla som si k nej večer a asi za dve hodiny som ju mala celú prečítanú. Je to ľahká kniha na jedno posedenie, ktorá nemá skoro žiadne zložité opisy postáv ani prostredia, ktoré si vyžadujú veľkú trpezlivosť, kým sa cez ne človek prelúska a nemusíte ani vynaložiť všetku svoju fantáziu na predstavovanie si prostredia. Je to jednoducho písaný príbeh zo života mladých ľudí.
Oliver, syn bohatých rodičov a Jenny, chudobná dcéra prisťahovalca sa v jeden deň nečakane stretnú a začne sa ich študentský románik, ktorý neskôr vyústi do veľkej lásky. Po spoločných schôdzkach sa rozhodnú zosobášiť, aj napriek nesúhlasu Oliverovho otca. Ako manželia bývajú v skromnom byte a snažia si zarobiť. Majú veľa plánov a snov. Ale vtom Jenny ochorie a nakoniec chorobe podľahne.
Nie je to najlepšia kniha na svete, ale oplatí sa jej venovať jeden večer.
Smutnú Love story nech si prečítajú všetky romantičky, ktorým nevadí smutní dej a sú pripravené vyroniť aj zopár sĺz na záver príbehu. Tento americký príbeh je aj sfilmovaný. Voľné pokračovanie tejto knihy má názov Oliverov príbeh, ktorý si tiež vyslúžil film.