Erich Maria Remargue
Paul Bäumer, 19 ročný študent, sa spolu so svojimi spolužiakmi prihlásil na vojnu. Dni strávené na vojne opisuje v tejto tenkej knižke.
Je to povinné čítanie. Kniha je z obdobia realizmu. Autor v nej opisuje udalosti prvej svetovej vojny.
Ide až do hĺbky a vojnu opisuje do najmenších detailov. Už po prvých stranách som sa od knihy nevedela odtrhnúť. Je v nej veľa opisov a rozprávanie je pútavé. Dočítala som sa, že aj sám autor bol na vojne. Nečudo, veď také dielo môže napísať iba človek, ktorý to videl na vlastné oči.
Hrdina opisuje chvíle strávené s priateľmi vo vojenskom tábore, ale aj hrozné zážitky zo zákopov na bojovom poli. Vďaka tomuto príbehu som bližšie nazrela na prvú svetovú vojnu. Žiadna kniha, ktorú som doteraz o vojne čítala, mi ju nepriblížila tak dopodrobna ako táto. Ľudia zabúdajú, ale dúfam, že na toto nezabudnú. Nechcela by som to zažiť na vlastnej koži.
Paul patril ku generácii, ktorú zničila vojna, ako sa píše na obálke knihy. Znášal neľudské zaobchádzanie, zlé podmienky a hygienu, mizerné stravovanie a videl hrozné veci na bojovom poli- mŕtvy, zranenia, šialenstvo a ostreľovanie.
Vo vojenskom tábore so svojimi spolužiakmi stváral mladícke huncútstva a spomínal na rodinu a svoj život pred vojnou.
Prežíval strach a skľúčenosť a mal iba jediný cieľ – zachrániť si život.
Chlapci sa konca vojny nedožijú a umierajú na bojisku.
Je to emočne veľmi silná kniha. Chytí za srdce a prinúti sa zamyslieť.
Miestami je to aj veľmi drsné. Autor opisuje mŕtvych a ranených, umieranie po bodnutý aj po výbuchu. Črevá na zemi, odtrhnuté nohy, ruky, poranenia rôzneho druhu sa tu vyskytujú vo veľkej miere.
Je to dobrá kniha. Ale nedá sa prečítať veľmi rýchlo. Stratila by svoj zmysel.