Gayle Formanová
Zháňala som túto knihu dlho. Po prečítaní recenzií som sa rozhodla, že ju musím mať. Obehala som kníhkupectvá, ale všade bola vypredaná. Rovnako neúspešná som bola aj pri hľadaní na internete.
Našla som ju až v knižnici. Musela som si ju zarezervovať. Napokon som sa k nej dostala až o dve mesiace.
Je to malá knižočka so zaujímavým obalom. Skôr novela ako román. Má cez sto strán.
Sedemnásťročná Mia miluje hru na violončelo, svoju rodinu, priateľa, kamarátku a chystá sa na Juilliard.
V jedno zasnežené ráno sadne jej rodina do auta a zrazu sa Mia ocitne v priekope a díva sa na svoje dokaličené telo.
Jej rodičia a brat sú mŕtvy. Mia nasleduje svoje telo a ocitne sa v nemocnici. Potom pochopí, že sa musí rozhodnúť, zostane, alebo nie?
Je v kóme. Prichádza k nej rodina, najlepšia kamarátka aj jej priateľ.
Každý si praje, aby zostala. Ale chce Mia skutočne ostať?
Medzi tým všetkým Miu zahlcujú spomienky a spomína na svoj život.
Príbeh sa mi veľmi páči. Nápad je super. Ale musím sa priznať, že som od knihy čakala viac.
Páči sa mi štýl, akým je kniha napísaná. Páči sa mi aj prechod medzi kapitolami, jedna z nemocnice, druhá z Miinej minulosti.
Od začiatku som tušila, ako sa Mia rozhodne, preto pre mňa koniec nebol prekvapeným.
Čakala som aj viac vnútorných monológov. Miinho uvažovania. Zdá sa mi, že ich tam bolo málo.
Ale som rada, že som si ju prečítala, lebo som sa aspoň trochu zamyslela. Ako by som sa ja rozhodla? A uvedomila som si, že stačí sekunda a môžeme všetko stratiť. Preto máme byť vďačný za to, čo máme.