michalovce

Markus Zusak

Keď vyšlo druhé vydanie, rozmýšľala som, či si mám túto knihu kúpiť. Rozhodla som sa kúpiť, pretože:
Po prvé: pozrela som si film a dej ma okamžite zaujal a uvažovala som, ako to asi môže byť napísané.
Po druhé: čítala som recenzie na internete. Boli rôzne, ale pozitívne prevažovali nad negatívnymi.
A po tretie: kniha boli na internete aj v kníhkupectve vypredaná a v knižnici sa doslova podávala z rúk do rúk, a kým by sa dostala ku mne, prešiel by minimálne rok.
Tak som usúdila, že taká žiadaná kniha predsa musí byť dobrá.
Začala som čítať. A musím sa priznať, že zo začiatku som bola trochu sklamaná. Som rada, že som videla film, lebo vďaka tomu som knihe rozumela. Do stopäťdesiatej strany je to fakt náročné a trvalo dlhšie, kým som si zvykla na štýl, akým je kniha napísaná.
Ale páčilo sa mi, že rozprávačom je Smrť. Dalo to celej knihe úplne iný nádych.
Nepáčilo sa mi, že dej sa prezrádza dopredu. Tieto pasáže mi pripadali zbytočné.
Zo začiatku ma nebavilo rozprávanie o Lieselinom detstve, ale keď už trochu vyrástla a stretla Maxa, bolo to krásne.
Som rada, že som tých prvých sto strán nakoniec prečítala. Potom ma kniha úplne pohltila a nemohla som sa od nej odtrhnúť.
Tak ak ste náhodou na pochybách, ako som bola ja, môžem vám len povedať, že svoje rozhodnutie neľutujem.